Pozrite si reportáže z Európskeho kongresu urgentnej medicíny na Kose
http://www.emcongress.org/2011
Vo Veľkej Británii prebieha zaujímavá diskusia o tom, či sa majú paramedici učiť a používať v prednemocničnej starostlivosti endotracheálnu intubáciu. Komisia záchranárskej kráľovskej akadémia (Royal College) prijala stanovisko, podľa ktorého by záchranári nemali zaisťovať dýchacie cesty metódu endotracheálnej intubácie (ETI). V minulosti sa používanie ETI prenieslo z nemocníc do prednemocničnej starostlivosti ako zlatý štandard zaistenia dýchacích ciest v rôznych situáciách bez toho, aby bol zhodnotený pomer prínos/riziko. Je známe, že vykonanie ETI si vyžaduje čas a zručnosť, preto táto metóda ani nebola prvou metódou. V súčasnosti ale máme k dispozícii supraglotické pomôcky (SGP), ktorých použitie je jednoduchšie a rýchlejšie. V ostatných rokoch výskum, získané skúsenosti a kritické posúdenie prínosu a rizík viedlo k názoru, že ETI je užitočná technika u tých záchranárov, ktorí ju pravidelne používajú a vedie používať aj i.v. anestetiká a relaxanciá na uľahčenie intubácie (letecká záchranná služba). Niet ale žiadnych dôkazov na podporu ETI ako základnej zručnosti pri jej občasnom používaní. Komisia sa preto dohodla, že ETI bez anestézie a relaxácie nemožno považovať za zlatý štandard, má malý význam ako základný štandard v prednemocničnej starostlivosti, a tak ju nemožno odporúčať ako základnú zručnosť pre záchranárov.
Na toto vyhlásenie reagovala sklamaná Britská spoločnosť paramedikov vyhlásením, v ktorom uvádza niekoľko protiargumentov: komisia vychádza z USA prostredia, ktoré je menej konzistentné ako v Británii; ETI je možné opakovane cvičiť na simulátoroch; nové typy laryngoskopov zjednodušujú techniku intubácie; supraglotických pomôcok je celý rad a nie je jasné, ktoré sú najvhodnejšie; ak chýbajú údaje o ETI, podobne chýbajú aj o SGP; dnes je k dispozícii kapnometria, ktorá uľahčí rozhodovanie o správnej polohe kanyly; nie je jasne preukázané, že liekmi asistovaná intubácia je pre pacienta výhodnejšia ako intubácia bez liekov. Paramedici žiadajú vedecky preskúmať všetky aspekty okolo zaistenia dýchacích ciest, pretože súčasné poznatky nepovažujú za dostatočné na prijatie vyššie uvedeného stanoviska akadémie. Až dovtedy žiadajú ponechať paramedikom všetky kompetencie, počnúc vzduchovodom, cez SGP, ETI až po krikotomiu.
Emerg Med J 2010;27:167-170
Emerg Med J 2010;27:226-232
Emerg Med J 2010;27:172
Spracoval: MUDr. Štefan Trenkler, PhD
Svetový rekord v počte účastníkov tréningu ZNR
Dňa 20.11.2009 doviezlo 100 školských autobusov 4 626 arlingtonských študentov na Cowboys Stadium v Arlingtone, Texas. O 11:45 vyhlásil zástupca Guinnesových rekordov nový svetový rekord v počte preškolených ľudí v jednom tréningu. Doterajší rekord držalo Oslo v Nórsku s 3 692 účastníkmi nácviku. Starosta mesta Rober Cluck vyhlásil, že tento rekord je prejavom zvyšovania povedomia o význame ovládania KPR s perspektívou zlepšenia prežívania v školách, domoch a komunitách v Arlingtone a okolí. Študenti na štadióne sledovali inštruktážne video na obrovských obrazovkách a praktizovali stláčanie hrudníka a dýchanie z úst do úst na modeloch. Komunitný program Arlingtonu, nazvaný „CPaRlington", sa začal v roku 2005. Odvtedy bolo preškolených vyše 25 140 obyvateľov Arlingtonu. Program bol navrhnutý potom, ako sa starosta Cluck, ktorý je lekárom, stretol so zástupcami Americkej kardiologickej spoločnosti, miestnymi hasičmi a učiteľmi zo zdravotnej školy, aby diskutovali o iniciatíve, ktorá by mala zlepšiť prežívanie vlastných obyvateľov, postihnutých zastavením krvného obehu. Cieľom projektu je zlepšiť prežívanie vycvičením 10 % miestnej populácie v technike ZNR.